To, že jediná staební firma zabezpečuje všetky čiastkové procesy a stavebné práce.
výhody:
Záleží na presnom stavebnom zámere, ktorý chcete realizovať. Prípady, kedy nie je potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie stavby (je však nutné povolenie stavby, tzv. Územný súhlas), vymenúva stavebný zákon:
- objekty do 25 m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy, jedno nadzemné podlažie, do 5 m výšky, bez podpivničenia, ktoré neobsahujú pobytové miestnosti, vykurovanie ani hygienické zariadenia, neslúži na uskladnenie plynov či horľavých kvapalín ani k ustajnenie zvierat ( prípad záhradných altánov, garáží, kôlní ...)
- jednopodlažný zimné záhrady
- skleníky do 40 m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy do výšky 5 m
- parkovacie a odstavné miesta pre bicykle, vrátane zariadenia na ich uchytenie
- max. 50 m dlhé prípojky plynu, elektriny, kanalizácie
- sadové konštrukcia, ich obdoby vo viniciach a chmeľniciach
- stavebné úpravy, ktoré nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, nemení vzhľad ani spôsob užívania stavby, zaobídu sa bez posudku vplyvu na životné prostredie a nenesú negatívny vplyv na požiarnu bezpečnosť
- údržbové a udržiavacie práce bez negatívneho vplyvu na stabilitu a vzhľad stavby, zdravie osôb, požiarnu bezpečnosť, bezpečnosť pri užívaní a vplyv na životné prostredie, pokiaľ nejde o úpravy stavby, ktorá je kultúrnou pamiatkou (typicky oprava omietky alebo strešnej krytiny)
Stavbu alebo rekonštrukcii je nutné ohlásiť, ak:
- sa mení spôsob užívania stavby aj bez zásahu do nosných konštrukcií, vzhľadu (úpravy fasády) a vplyvu na životné prostredie
- stavby na bývanie a rekreáciu pri rozsahu do 150m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy, vrátane max. Jedného podzemného podlažia do hĺbky 3 m vrátane, najviac s dvoma nadzemnými podlažiami, prípadne podkrovím
- stavby nie sú určené na bývanie a rekreáciu do 300 m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy, pri výške max. 10 m, ako aj haly do 1 000 m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy, pri výške do 15 m; tieto musia mať max. jedno nadzemné podlažie, bez podpivničenia, a musia byť stavané pre 3 roky užívania najdlhšie
- stavby do 25 m <sup> 2 </ sup> zastavanej plochy, pri max. Výške 5 m a najviac jedným nadzemným podlažím, podpivničené najviac do hĺbky 3 m
V ostatných prípadoch je nutné stavebné povolenie.
- Stavebné práce za prevádzky je možné vykonávať, s výnimkou napríklad inštalácia liate podlahy sú miestnosti obývateľné aj počas rekonštrukcie. Odstávky vody, kanalizácie, elektriny alebo kúrenie môžete dohodnúť na najvhodnejšiu dobu, v prípade rekonštrukcie pomocou technológie sadrokartónových panelov je možné oproti zásahom do tehlových jadier a murovaných konštrukcií počítať s minimálnou mierou stavebného neporiadku aj hluku.
Vytýčenie resp. osadenie stavby na pozemok je geodetický úkon, ktorým sa prenesie naprojektovaný tvar a rozmer stavby na váš pozemok.
Pre geodeta je preto potrebné zabezpečiť najmä:
Projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní“ najlepšie v elektronickej forme vo formáte DWG, alebo aspoň PDF. Stačí pôdorys základov a 1. nadzemného podlažia.
Situačný výkres stavby, z ktorého jednoznačne vyplýva osadenie stavby voči vlastníckej hranici.
Často sa stáva, že situačný výkres stavby nevychádza z presného, či aktuálneho zobrazenia katastrálnej mapy. Takisto časté sú aj disproporcie v kótach medzi situačným výkresom a projektovou dokumentáciou. Aby sa tieto problémy úspešne vyriešili, potrebuje mať geodet tieto dokumentácie k dispozícii v určitom predstihu (aspoň 1-2 dni) pred samotným vytýčením v teréne. Vtedy môže prípadné (ale veľmi časté) nezrovnalosti vyriešiť v súčinnosti s objednávateľom a projektantom tak,aby bola stavba vytýčená v súlade s projektom a stavebným povolením.
Všetko je zakotvené v stavebnom zákone č.50/1976 §55 a §56
citácia:
§55
(1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4, 5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.
§ 56
Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov,
c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
d) pri scénických stavbách pre film a televíziu,
e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,
h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d),
i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.
Tepelné čerpadlo prekonáva v mnohých smeroch obvyklé spôsoby vykurovania, ako kúrenie s použitím vykurovacieho oleja alebo plynu. Zostavili sme v stručnosti prehľadne hlavné prednosti:
Náklady:
S použitím tepelného čerpadla znížite svoje náklady na energiu na vykurovanie až o 50 percent. Okrem toho ste nezávislí na zvyšovaní cien fosílnych palív, ktoré budú stále vzrastať aj v nadchádzajúcich rokoch. Tepelné čerpadlo takmer nevyžaduje údržbu a nepotrebuje ani komín, ani skladovací priestor.
Životné prostredie:
Tepelné čerpadlá predstavujú čisté vykurovanie. Majú asi najväčší potenciál úspory CO2 zo všetkých zdrojov energie a pracujú bez emisií škodlivín. Vzhľadom na pohon regeneračne vyrobeným elektrickým prúdom sú tepelné čerpadlá jediným skutočným „vykurovaním s nulovými emisiami“, ktoré sú na trhu k dispozícii.
Na obec treba podať žiadosť s prílohami
Prvotný pohľad na cenu môže vyvolať takýto dojem, avšak odporúčame záujemcom, aby si podrobne porovnali, čo je zahrnuté v cene, či majú možnosť výberu, zmeny a v akom objeme, kvalite, resp. obsahu sú ponúkané materiály. V neposlednom rade je doležitá kvalita odvedených prác, referencie a spoľahlivosť. V tabuľke uvádzame príklad z praxe, kedy si náš zákazník podrobne porovnal našu ponuku s tou „najlacnejšou“.
Oknom zatekať jednoducho nesmie. Preto si okná kupujeme, aby sme nemali v byte mokro a vlhko, a preto je dôležité tesnenie. Aké však vybrať? Dvojité alebo trojité, dorazové či stredové? Poskytnú plastové okná s 3 tesneniami väčšiu istotu nezatekania ako okná len s 2 tesneniami? Poskytnú. Hlavný dôvod je predovšetkým v tom, že také okná sú vždy vybavené stredovým tesnením, podobne ako v podstate všetky drevené eurookná a hliníkové okná. Stredové tesnenie (teda tesnenie medzi krídlom a rámom uprostred, teda nielen na krajoch) je najlepšou poistkou proti zatekaniu, a to aj pri naozaj silných vetroch s dažďom. Dorazový systém tesnenia, používaný len pri tých najlacnejších typoch plastových okien, nikdy istotu nezatekania nezaručí, nehľadiac na jeho problémy s možnou kondenzáciou či dokonca zamŕzaním na ráme okna.
Kto býva v blízkosti frekventovanej cesty alebo železničnej trate veľmi dobre vie, o čom je reč. Práve okná sú z hľadiska zvukovej izolácie takmer vždy tým najslabším článkom. Najdôležitejšie je v tomto prípade silnejšie alebo vrstvené zasklenie. Ak neberieme do úvahy prípady, keď sú okná pokrivené, netesné alebo inak poškodené (vtedy pomôže inštalácia v podstate akýchkoľvek kvalitne vyrobených nových okien), je najdôležitejším faktorom na zníženie hladiny hluku v byte alebo rodinnom dome použitý typ zasklenia. Najlacnejším, ale už veľmi slušne účinným riešením je použitie izolačného dvojskla so zväčšenou hrúbkou vonkajšej sklenenej tabule (napr. 6 mm alebo 8 mm namiesto štandardných 4 mm). Ide o investíciu len niekoľkých desiatok eur na m2 navyše, ale získaný zvýšený útlm hluku rozhodne už bude cítiť. Podstatne účinnejším, ale o dosť drahším riešením je použitie vrstvených zvukovo izolačných skiel. Príplatková cena týchto skiel sa podľa použitého typu pohybuje na úrovni okolo 40 eur za m2 a vyššie.
Najčastejšou cestou vniknutiu zlodejov do rodinného domu sú okná a dvere. Je teda žiaduce venovať ich zabezpečeniu patričnú pozornosť. Bezpečnostné sklá vlamača spomalia. Náhrada bežných skiel v izolačných dvojsklách či trojsklách sklami bezpečnostnými, teda vrstvenými, je vždy prvou voľbou. Poisťovne však ako „prekážku“ uznávajú bezpečnostné sklá až od určitej hrúbky sklenenej tabule a bezpečnostnej fólie, presné informácie poskytnú poisťovne. Neočakávajte však od bezpečnostných skiel, že by boli schopné vniknutiu násilníka zabrániť. Iba ho spomalia a vyvolaný hluk pripúta pozornosť okolia. Aj to však v kritickej chvíli môže byť to rozhodujúce.
Vedie dennú organizáciu činností na stavbe, vedie stavebný denník, komunikáciu so stavebným dozorom, harmonogram výstavby, atď. Kontroluje a zodpovedá za skutočne technické prevedenie realizovanej stavby podľa projektovej dokumentácie.
Jedná sa komplet stavebných materiálov pre rodinný dom obsahujúce: stratené debnenie, murivo, hydroizoláciu, kari-siete, krovy a priehradové väzníky, strešnú krytinu, výplne otvorov (okná, vstupné dvere, strešné okná), komín, garážové brány.
Prvou možnosťou je položenie základovej betónovej dosky, ktorá bude mať rozmery o 10cm väčšiu v oboch smeroch o proti rozmerom konkrétneho domčeku a bude vyvýšený nad priľahlý Tere minimálne o 10cm.
Druhou možnosťou je položenie zámkovej dlažby, ktorá bude mať rozmery o min.10cm väčšie v oboch smeroch o proti rozmerom konkrétneho domčeku a bude tiež vyvýšená nad terén.
Treťou možnosťou je postavenie domčeka a tzv. Zemné skrutky
Nedá sa na to odpovedať jednoznačne.Tipov spôsobov prevedení drenáží je viacero a všetko sa dopasováva na konkrétne podmienky.Zloženie podložia ,rovina -svah, je v mieste kanaliácia,potok kanál .....finančná náročnosť, estetika,spôsob vyžitia budovy.....Nieje na to univerzálna odpoveď.Mal by to riešiť projektant alebo stavebná fa priamo na mieste.
1. Zvazit dovod drenaze pri dome. Ak vlhne dom od zakladov, teda je nedostatocna horizont. izolacia, tak najprv vyriesit tu.
2. Pri vysokej spodne vode je nevhodne vytvarat akekolvek vzduchove medery pri zakladoch. Zaklady by mali byt aspon do vzdialenosti 80cm zakryte zhutnenou zeminou. Vytvara sa takzv. strieska z folie v zemi, ktora svojim sklonom odvadza vlhkost dalej, napr tych 80cm, tam uz moze byt v zemi drenaz.
3. Mat kam vodu z drenaze odviest. Ak nie je kam, napr. neda sa do kanalizacie, jarku pri ceste, rigolu, prec z pozemku vdaka sklonu, tak este pomoze vytvorit trativod. Jeho velkost sa pocita podla predpokladaneho mnozstva vody z drenaze. Doporucuje sa pred tym na uvazovanom mieste trativodu urobit test vsakovacej schopnosti pody v najvhkejsom obdobi roka. Ak je vysoka spodna voda, trativod odpada.
4. Zdrojom velkeho mnozstva vody je strecha a preto je potrebne odviest vodu z odkvapov co najdalej od zakladov a zbavit sa jej vyssie spomenutymi sposobmi.
5. Pri svahovitom pozemku co najskor vytvorit system kaskad - da sa zaclenit pri dizajnovani okolia domu. Vodu zachytenu jednotlivymi stupnami kaskad nechat prirodzene odtiect mimo okolia domu, pripadne zachytavat drenaznym systemom a tiez odvadzat prec.
6. Zistit si od starsich obyvatelov a susedov, ci v minulosti neboli v blizkom okoli zaplavy a urcite sa tomu prisposobit este vo faze projektovania. Buducnost podla klimatologov bude viac o zrazkovych extremoch a v kombinacii so zanedbanym drenaznym systemom na poliach ....
Je potrebné rozlíšiť, či sa bude drenážny systém vykonávať u novostavby, alebo z dôvodu odvlhčenie spodnej stavby existujúceho domu.
Pri novostavbe by mal byť súčasťou projektového riešenia. Jeho návrh a spôsob vykonania zdôvodňuje teda projektant, mal by navrhnúť spády, hĺbky, spôsob odvedenia vody a pod. Drenáž by nemala ísť pod základovú škáru, aby nebola narušená základová pôda. Spravidla sa navrhuje max. Do hĺbky cca 10 cm nad ňou. Jedným z hlavných dôvodov odvodnenie výkopovej jamy je ochránenie tepelnej izolácie na líc základu pred pôsobením vody. Tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu sa vykonáva do hĺbky okolo 80 cm od upraveného terénu. Založenie sa navrhuje pri novostavbách do nezamŕzajúcej hĺbky okolo 120 až 130 cm pod UT. Na spády drenáže je teda k dispozícii "prevýšenie" okolo 30 cm, čo je spravidla dostačujúce.
Ak sa drenážny systém vykonáva u existujúcej stavby, je potrebné pri jeho plánovaní vopred zistiť hĺbku založenia, najlepšie futbal sondou a potom premerať hĺbky kanalizácie alebo recipientu, kam bude drenáž zavedená. V prípade drenážou je potrebné zohľadniť predovšetkým to, aby odvodnenie bolo 100%. Odporúča sa preto, aby drenážny systém bol vykonávaný podľa projektu, ktorý vychádza z presného zamerania výšok, hĺbky kanalizácie do ktorého bude drenáž zaústená apod. Ani tu nesmie dôjsť k podkopaniu základovej škáry! Založenie starších domov je spravidla plytké a často potom nastáva problém s dostatočnou výškou pre spád drenáže. V krajných prípadoch možno existujúce základy podbetónovať a tým základovú škáru posunúť nadol. Tieto opatrenia by však mal navrhovať statik.
Drenážny systém je vybavený kontrolnými revíznymi šachtami, ktoré sa umiestňujú na začiatok drenáže a v mieste lomov. Rovnako v mieste zaústenia do kanalizácie sa vykonáva šachta. Riešenie musí predovšetkým zabezpečiť to, aby do drenážneho systému nenatékala spätne voda. To hrozí pri zaústenie v rovine dna kanalizácie a priameho napojenia odkvapových zvodov do systému, ktoré vždy za dažďa znamená dotáciu vodou. Potom systém nemôže byť účinný. Zjednodušene povedané - v najvyššom mieste drenáže sa vykoná revízna šachta. Od nej beží spravidla 2 vetvy, ktoré obiehajú objekt. Spád drenážou by mal byť aspoň 1,5 až 2%. Dno sa vykonáva utesnené, aby sa voda nevsakovala pod základmi, ale bola odvádzaná. Tesnenie dna sa najčastejšie vykoná betónovou mazaninou, ktorá je vyspádovaná od steny a je v nej na cca 40 až 50 cm od steny vytvorený žliabok pre uloženie drenážne rúrky. Betón musí byť teda rozmeranie a v spáde. Zásyp je najlepšie čistým a hrubším štrkom (frakcie 32-63) a geotextílie sa potom dáva zhora a zboku výkopu, aby sa systém nezanášal Plachy zeminy. Zhora potom je doporučený odkvapový chodník, spádovanie od objektu a prípadne i povrchovo odvodnený do kanalizácie.
Pri vykonaní výkopu je ideálna príležitosť existujúci základ tepelne zaizolovať (obdobne ako u novostavby doskami XPS v odporúčanej hrúbke okolo 12 cm) a sanovať proti vlhkosti. To sa vykonáva použitím nopovej fólie. Vo väčšine prípadov starších domov, kde je vysoká vlhkosť spôsobená vzlínaním vlhkosti nezaizolovanými základy táto metóda vedie k čiastočnému vylepšení. Jedná sa o vloženie separačnej vzduchovej vrstvy, ktorá v prvom rade dobre zaisťuje, že vlhká zemina nie je v kontakte so zvislou konštrukciou a to či základu alebo podzemné zvislé steny pivnice. Výkop nemusí byť ohrozený iba klasickú spodnou vodou, spravidla je to voda dažďová, ktorá sa sťahuje priepustnými vrchnými vrstvami do podložia a tam nemá možnosť dobrého odtoku. To zaistí drenáž.